Osteopatia

Osteopatia je celostná forma medicíny, ktorej úlohou je predovšetkým rozpoznanie a liečba funkčných porúch organizmu. Diagnóza ako aj terapia sa vykonávajú osteopatickými technikami, ktoré sa praktizujú výlučne rukami.

Osteopat posudzuje pacienta ako celok, nezameriava sa na prejavy ochorení, ale v prvom rade rieši príčinu vzniku ochorení a ich liečbu, pretoža tá može byť niekedy veľmi vzdialená od prejavujúcich sa ťažkostí pacienta. Osteopat rieši predovšetkým funkčné poruchy, to znamená poruchy funkcie orgánov bez ich zatiaľ vážnejšieho poškodenia. Je teda akousi preventívnou formou medicíny.

Pri diagnostike a liečbe sa vychádza zo základných konceptov osteopatie:

Štruktúra a funkcia sa vzájomne ovplyvňujú: Každý orgán, každá štruktúra v našom tele má svoju funkciu, ktorú by mala vykonávať. V prípade, ak tomu tak nie je, daný orgán atrofuje, resp. sa zmenšuje, tým sa mení aj jeho funkcia. To isté platí ale aj opačne, ak je orgán nadmiernu využívaný, tak sa prispôsobí svojej funkcii. Túto skutočnosť môžeme pozorovať napríklad na svaloch, tie, ktoré používame rastú, zväčšujú sa, a naopak. Táto vzájomná súvislosť predstavuje prvý princíp osteopatie.

Ľudské telo predstavuje jeden neoddeliteľný celok: Ovplyvnenie štruktúry funkciou platí nielen pre jednotlivé orgány, ale aj pre organizmus ako celok. Ten môže správne fungovať len vtedy, ak všetky štruktúry v tele sú vo vzájomnej rovnováhe, spolupracujú. Preto aj poškodenie určitej časti tela môže mať úplne vzdialené prejavy ochorenia. Napríklad problémy v podbrušku môžu spôsobovať bolesti hlavy, ploché nochy dlhodobé problémy s krčnou chrbticou. V našom tele všetko so všetkým súvisí, preto ho treba hodnotiť aliečiť ako celok, komplexne.

Samoregulačné mechanizmy: Náš organizmus je neustále vystavovaný vplyvom či už vonkajšieho, alebo vnútorného prostredia, ktoré opakovane narúšajú jeho rovnováhu. Tú si však organizmus dokáže udržať vďaka samoregeneračným mechanizmom. Ak je táto schopnosť porušená, oslabená, začne sa prejavovať dysfunkcia, ochorenie. A práve osteopatia sa zameriava na aktivovanie týchto samoregeneračných mechanizmov, aby podporila organizmus v liečení, nastolení vnútornej rovnováhy.

Živoj je pohyb, všetko čo žije, sa hýbe. Funkcia sa prejavuje pohybom - poruchy funkcie sú teda poruchy pohybu. Osteopat keď rieši poruchu funkcie, vlastne zisťuje poruchu pohybu a to prostredníctvom rúk, jemnými dotykmi. V prípade poruchy hybnosti sa snaží túto poruchu odstrániť, čím vlastne dochádza k obnoveniu, zlepšeniu funkcie.

Osteopatia v sebe zahŕňa tri podoblasti:

1. štrukturálna - zaoberá sa celým pohybovým aparátom, svalmi, kĺbmi, kosťami

2. kraniosakrálna - zameraná na lebku, krížovú kosť a chrbticu, prúdenie likvoru

3. viscerálna - zameraná na vnútorné orgány v hrudnej a brušnej dutine a v panve

Osteopat rieši predovšetkým funkčné poruchy organizmu a nie chorobu. Aký je v tom rozdiel? Čo vlastne znamená zdravie? Zdravie je rovnovážny stav organizmu. Nie je to fixný stav, ale premenlivý. Náš organizmus neustále vyvíja energiu na udržanie rovnováhy, ktorá je neustále narušovaná vplyvmi vonkajšieho, ale aj vnútorného prostredia. Všeobecne povedané, zdravie predstavuje schopnosť organizmu navodiť túto rovnováhu. Pri pretrvávaní podnetov , či už z vonkajšieho, alebo vnútorného prostredia, je táto rovnováha porušená, je ovplyvnená funkcia, vzniká funkčná porucha. Pri jej pretrvávaní dochádza k vyčerpaniu kompenzačných mechanizmov a vzniká ochorenie, pri ktorom už zmeny môžu byť ireverzibilné.

Vyšetrenie

Pre koho je určená osteopatia?

Osteopatia je indikovaná prakticky pri akejkoľvek poruche, nakoľko sa jedná o aktiváciu samoregulačných mechanizmov organizmu. Pri odbornom prevedení nemá prakticky žiadne vedľajšie účinky.

Vhodná a účinná je pri nasledovných ochoreniach:

pri hučaní v ušiach - tinnite, závratoch, migrénach a iných bolestiach hlavy, zápale prínosových dutín, poruchách spánku, depresiách, tráviacich ťažkostiach, syndróme dráždivého čreva, nepravidelnostiach menštruačného cyklu, predmenštruačnom syndróme, funkčnej sterilite, recidivujúcich zápaloch močových ciest, psychosomatických ochoreniach, poruchách imunity, pri bolestiach a blokádach chrbtice. Taktiež je vhodná aj u detí pri poruchách učenia, koncentrácie, dyslexiach, dysgrafiách.

Osteopatia nie je vhodná:

pri akútnych zápalových ochoreniach, teplote, akútnych krvácavých prejavoch, po akútnom úraze hlavy, pri aktívnych onkologických ochoreniach. Zvýšená opatrnosť je potrebná pri užívaní liekov na riedenie krvi.

Ako prebieha osteopatické vyšetrenie?

Prvé vyšetrenie je diagnosticko-terapeutické, pri ktorom sa odoberie anamnéza, ktorá sa zameriava predovšetkým na vznik a priebeh ochorenia, faktory, ktoré ju ovplyvňujú, nasleduje celkové vyšetrenie. Trvá približne 50-60 minút. Ďalšie vyšetrenie je vhodné opakovať o 3-4 týždne. To je optimálny čas na nastúpenie samoregeneračných mechanizmov. Pri dlhodobejšej terapii sa intervaly vyšetrení môžu predlžovať. V prípade cielenej terapie, odstránení príčiny, je efekt dlhodobý, ba aj trvalý.