header image
Menu arrow Osteopatia

Osteopatia je na Slovensku pomerne neznáma liečebná metóda a všetko, čo je neznáme, je opradené mýtmi. Nedostatok informácií stavia osteopatiu do svetla mierne šarlatánskych liečiteľských metód. Osteopatia je dnes rozšírená v celom západnom svete a má svoj vlastný vzdelávací systém. Na rozdiel od väčšiny alternatívnych metód sa osteopatia snažila od začiatku o spoluprácu a prepojenie s medicínou.

Čo je princípom osteopatie?



Základným heslom osteopatie je: pohyb je život. To znamená, že zmyslom je znovu umožniť pohyb jednotlivých častí tela, cirkuláciu krvi, prechod impulzov v nervovom systéme, snažiť sa odblokovať tie časti tela, kde nie je zabezpečený prirodzený pohyb. Kde je nedostatok pohybu, tam vzniká problém, umŕtvenie častíc môže spôsobiť odumretie tkanív. Dôležitým princípom je aj fakt, že diagnostikovanie a ošetrenie sa realizuje iba rukami. Osteopatia nelieči a nerieši jednotlivé symptómy, ale pozerá na pacienta ako na celok, neusiluje sa liečiť Vaše bolesti chrbta, ale snaží sa Vás liečiť ako jednoliatu bytosť. Nelieči príznaky, nehľadá prostriedky na ich odstránenie, ale vyhľadáva príčiny problémov. Ak sa neriešia príčiny, problém sa v takej alebo inej podobe znovu vráti. Ak máte upchaté dutiny, alopat vám predpíše antibiotiká, protizápalové lieky či kortikoidy (pozn. red.: alopatia - liečba snažiaca sa v tele vyvolať obranný proces liekmi opačného účinku). Osteopat sa však pýta, prečo sú dutiny upchaté, a pritom pracuje s kosťami lebky. Usiluje sa rozprúdiť prirodzenú cirkuláciu krvi tak, aby biologické tkanivo začalo opäť pracovať, aby sa eliminovali toxíny a aby sa obnovil prirodzený pohyb, pretože, ako som už spomínala, pohyb je život.

Aká je forma diagnostikovania?

Každý osteopat má svoju vlastnú metódu. Ja osobne využívam metódu, ktorá patrí do oblasti kraniosakrálnej osteopatie (poz. red.: kranio - lebka a sacrum - krížová kosť) a veľmi často ju využívajú nevidiaci osteopati. Ide o využitie pohybu medzi jednotlivými platňami lebky. Popri srdcovom a dýchacom rytme ide o tretí najdôležitejší nepretržitý rytmus, ktorý pulzuje hlboko v našom tele. Vytvára sa produkciou a následným vstrebávaním mozgovomiechového moku - telesnej tekutiny veľmi dôležitej pre náš mozog, miechu a centrálny nervový systém. Tento proces možno zjednodušene pripodobniť prílivu a odlivu, ktorý sa odohráva v našom vnútri. Lebka má tak svoj vlastný pohyb - rozpínanie a uvoľňovanie, a medzi jednotlivými fázami rozpínania a uvoľňovania je napätie. Práve toto rozpínanie a uvoľňovanie mozgovomiechového moku v mozgu možno zaznamenať prostredníctvom lebečných kostí, ktoré nie sú kompletne zrastené, ale sú spojené podobne ako kontinentálne platne Zeme, čo sa pohybujú jedna na druhej. Túto metódu využívam na určovanie miesta v tele, kde je problém, či je to v kostre alebo vo vnútorných orgánoch.


V čom spočíva princíp ošetrenia?

Blokády a narušenie kraniosakrálneho rytmu vznikajú fyzickým spôsobom, napríklad pri úrazoch, operáciách, nesprávnom držaní tela, ale aj vplyvom psychických šokov a tráum. Ak sú jednotlivé kosti alebo telesné štruktúry nepohyblivé alebo sú v napätí, je vo svojej funkcii obmedzený mozog i miecha, a to ovplyvňuje aj funkcie, ktoré tieto utlačované časti mozgu a miechy riadia. Techniky kraniosakrálnej osteopatie môžu uvoľniť bloky v opisovanom systéme. Použitím jemného dotyku, tlaku, zvyčajne nie väčšieho ako 5 gramov, alebo ťahu nastáva rozpustenie blokád uložených v tkanivách (svaly, väzivá, kĺby, kosti).

Aká je história osteopatie, odkiaľ pochádza, kde sú jej korene?

Korene siahajú k chirurgovi Dr. Andrewovi Tailor Stillovi (1828 - 1917), ktorý počas občianskej vojny v Amerike v roku 1878 robil veľa podrobných štúdií o tele človeka, najmä pri ošetrovaní zranených vojakov. Študoval predovšetkým systém kostry a zmeny spôsobené chorobami - odtiaľ plynie aj názov osteopatia (poz. red.: osteo - kosť, kostný a patia - liečba, spôsoby liečby). Sústreďoval sa najmä na výskum znovuobnovenia prirodzeného toku krvi a celkovej cirkulácie v tele, čím prekrvil orgány, eliminoval toxíny a nežiaduce účinky blokád. Dôležitou osobnosťou bol Dr. William Garner Sutherland (1873 - 1954), ktorý sa zaoberal predovšetkým ľudskou lebkou a položil základy kraniálnej osteopatie (veda o deformáciách a poškodeniach lebečných kostí).